Esej by mala byť výkladová. To znamená, že by sa mala viac zameriavať na fakty ako na dojmy a emócie. Nemala by zdôrazňovať vaše osobné postoje alebo uvádzať príhody z vášho osobného života (ak to nie je dôležité ako ilustrácia všeobecnejšieho javu).

Píšte skôr tak, akoby ste dlhým článkom v novinách chceli čitateľovi ozrejmiť určité kľúčové fakty a vyslať nejaké posolstvo.

Esej by mala mať jasnú štruktúru. V úvode bližšie rozoberte nastolenú otázku. Napíšte, ako sa vy osobne pozeráte na tému a na ktoré jej aspekty sa budete ďalej zameriavať.

V úvode tiež môžete načrtnúť napríklad aj to, z akých zdrojov informácií budete čerpať (z vlastnej skúsenosti, z odbornej literatúry, alebo napríklad z nejakého dátového zdroja). Prípadne môžete opísať, prečo je vlastne daná téma dôležitá, alebo, ako rôzne ju môžu rôzni ľudia vnímať.

Hlavná časť textu by mala mať formu rozvitej argumentácie. Môžete napríklad hneď na začiatku povedať, aké rôzne prístupy k výchove dieťaťa sú možné alebo aké hlavné problémy môže menej efektívna výchova spôsobovať.

Alebo môžete text poňať ako postupné objavovanie ideálu človeka z hľadiska morálnych vlastností alebo v ešte širšom kontexte. A to tak, že budete klásť otázky, aké ciele by malo vzdelávanie a výchova mať a postupne na nich odpovedať. Možné sú aj iné stratégie, je to len na vás. Dôležité ale je, aby mal text štruktúru, v ktorej sa čitateľ bude ľahko orientovať a tiež takú, ktorá ho navnadí čítať až do konca.

Snažte sa, aby vaša esej nepôsobila len ako zhluk dojmov. Ak sa dá, uveďte vaše osobné pozorovania, ale prípadne aj dôležité vedecké zistenia, štatistiky, názor autority. Veľmi cenné je vidieť, či sebe a čitateľom viete klásť zaujímavé otázky.

Porota sa bude tiež pozerať na to, či sa vo svojej úvahe vyhýbate logickým chybám. A najmä na to, ako viete triediť informácie a opísať zaujímavé vzťahy. Takisto je dôležité, aby ste vedeli definovať, o čom presne hovoríte, alebo načrtnúť nejaký koncept či teóriu. Inými slovami, ak hovoríte napríklad o dobrom rodičovi alebo učiteľovi, je dôležité povedať, čo to vlastne znamená, aká je definícia, ktorú používate.

Text by mal byť aj čitateľsky príťažlivý. To sa dá dosiahnuť rôznymi literárnymi technikami. Na niektorých miestach môžete napríklad použiť rečnícku otázku alebo vyzvať čitateľa, aby sa nad niečím zamyslel. Dobrou pomôckou môžu byť rôzne prirovnania alebo opisy modelových situácií.

Pozor ale na to, aby mal text určitú ucelenosť. Ak používate skôr odborný tón, spomenúť nečakane vtip môže pôsobiť rušivo. Takisto by bolo pre čiateľa mätúce, ak by ste ho v úvode zavalili štatistikami a neskôr by text nabral skôr formu voľnej filozofickej úvahy. Preto je veľmi dôležité sa na začiatku rozhodnúť, ako presne chcete čitateľa osloviť.

Záver eseje by potom mal zhrnúť vaše zistenia alebo váš názor na danú tému.